&&&Hne prv& de pobytu v Beskyd&ch sme sa ubytovali a zozn&mili s dovtedy virtu&lnymi kamar&tmi z iech. Zistili sme e sme jedna krvn& skupina a hne je treba priatestvo speati nie? No tak &up ho vysk&&a re&taur&ciu ktor& bola v zariaden& kde sme boli ubytovan&. V hale pri re&taur&cii sedel rozvalen& prekmen& koc&risko a nejak& hostia mali na kolen&ch mal&ho york&&ra. Ke sme pani recepn& poprosili, i moeme dovies aj na&ich ps&kov e&te chudera netu&ila ak& s& _malik&_ - vo&li sme do re&tiky a zistili e star&& p&n v k&te zabudol vybra lyiku z &st, dievatko pri vedaj&om stol& nahlas h&kalo - mam&&& pozr&&& bernard&n a druh& a tret& a mami spo&taj ich plos&m,..... Take sme napratali na&e &tyri bernsk& sala&n&cke psy - na&astie len tri dospel& a na&u &tvormesan& Bettu pod stoly a snaili sa ich tam po cel& as pitia k&vy a speaovadla priatestva udra. Vdy ke pri&li nov& hostia do re&taur&cie udivene sa pozerali na ierny chvost&k vytaj&ci spod stola; ke sa odtia vynoril vek& ierny uf&k kad& rad&ej &ctivo c&vol /pard&n okrem det& tam vdy plat& opan& efekt/. &&& &&&&V milej re&taur&cii sme vlastne u viac kr&t s na&imi mil&ikmi rad&ej neboli, lebo zhrozen& pohad pani recepnej pri na&om odchode jasne hovoril o tom o pre&va a kee sme tvory udomiln& nebudeme ju predsa t&ra...&.& &&& |